Malo by to byť európske remeslo, ale videla som len Poliakov, Čechov a Maďarov - a práve tomu výrobcovi tzv. trubirohov (z kravských či volských rohov) by som dala jednotku s hviezdičkou. Za výrobky. Krásny roh na trúbenie stál síce 6000 korún, ale možno môj spolužiak z Nemecka tých 200 euro bude mať. Ja mám len maličký nádherne zdobený roh za desatinu ceny. O tom, že výrobca nevedel okrem rodného jazyka ani jedno cudzie slovo, pomlčíme... Telkáči sa chytali za hlavu, lebo sa nedokázali dorozumieť. Perfektní boli aj umeleckí drotári či výrobca horolezeckých topánok. A hoci trh bol venovaný tkáčom, rozhodne viac bolo pernikárov. Hádam najväčší záujem bol - o Indiánov. Originál Indiánov, ktorí si rozložili svoju aparatúru pred naším domom, okná sa triasli, ale hudba bola perfektná,viacerí ľudia tancovali... A keďže žijú už dlho na Slovensku, dalo sa s nimi krásne porozprávať. Neviem, či medzi remeslá patrí maľovanie vajíčok, maľovanie obrazov na počkanie (gýč sem, gýč tam) či prívesky z kože. No ale koľko hláv, toľko názorov. Aj opekanie vola (štvornohého) bolo raritou - mäso malo síce podobu žuvačky, ale kto sa môže pochváliť, že jedol v noci pečeného vola? V drevenom kostole vystupovala Lucie Bílá a podržte sa! Práve Česi sa čudovali, že Bílá a kostol... Nuž ale keď v kostole je najviac miest na sedenie! Amfík je síce väčší, ale keby bolo pršalo... Nepršalo. Rarita. Lebo inak vždy príde búrka. Na hrade strašilo každú noc - tam sa zase producírovali miestni a okolití divadelníci. Už minule to stáloza to: zo skrine vypadla krvavá mŕtvola či sa otvoril hrob.  Myslím, že aj herci SND by mohli závidieť ten aplauz a obrovský záujem. Práve sa mi začali triasť okná. Indiáni začali hrať. A ulica je neprechodná... Foťáky, kamery... Nezabudnite na druhý júlový víkend roku Pána 2008. Oplatí sa vám prísť! Samozrejme s korunkami! Určite si každý príde na svoje!