reklama

Čo všetko cíti kantor pri organe (vlastná skúsenosť)

Kantori  to vôbec nemajú ľahké. Hocičo sa zomelie (napr. sa nedajbože pomýli kňaz, hapruje organ – čosi v ňom začne pišťať alebo hučať, hrá sa rýchlo – nestačíme spievať, hrá sa pomaly – ťaháme to ako...) – proste všetkému je na vine len a len kantor a nejeden cirkevník povie: treba nám lepšieho.  Neraz aj kantor povie: praštím tým všetkým, lebo tu vďaka nie je žiadna, len kritika – a nepraští. Lebo zaň niet (aspoň zatiaľ) náhrady. A okrem toho je zamilovaný do svojho kráľovského nástroja. Teší sa s radujúcimi a plače s plačúcimi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

  Byť kantorom – to znamená v prvom rade mať chuť hrať, mať na to odvahu, nevedieť, čo je tréma, úžasne sa sústrediť na priebeh bohoslužieb (i to sa stane, že občas zabudneme predohrať kňazovi evanjelium alebo zahráme o jednu slohu piesne viac či menej), v zime treba dohrať pieseň s úplne necitlivými od zimy stuhnutými rukami...    Najkrajšie sa však hrá na Štedrý večer. (V tom istom čase sadá v protestantskej Európe k organu tisíce kantorov – viete, aký je to fantastický pocit spolupatričnosti? Nepoznáme sa, a predsa o sebe vieme!) Kantor si sadne za organ najmenej štvrťhodinu pred štedrovečernými bohoslužbami a vyhráva koledy. Pritom nechtiac pozoruje, kto každý prichádza k nemu na chór. Vôbec ma neprekvapuje, že vidím na chóre takých, čo vôbec neveria. Prídu, opatrne nakuknú, kto je tam, nejeden pri pohľade na mňa radšej zmizne a ten odvážnejší si sadne čo najbližšie k dverám. Ale títo ľudia nechcú prísť o "štedrovečerný folklór" (to citujem) a o Tichú noc. Bez toho by sa im Vianoce jednoducho "nerátali".     Kantor je zvedavý, aká bude kázeň. Či pritiahne “ovečky” alebo budú zase “spucované”. “Raz prídeme do kostola, a aj to nás vyhrešia”, povie nejeden jednoročiak. Nuž neviem, či ho práve za tú jednu návštevu kostola treba pochváliť...     Nakoniec príde vytúžená Tichá noc... Ľudia poväčšine zmrznutí odchádzajú, viacerí si povedia: splnili sme svoju kresťanskú povinnosť, dovidenia o rok a iní špekulujú, prečo im kantor nevyhráva na odchod.   Že aj ten “zmrzol”, to nenapadne nikomu. Na rozdiel od iných on Tichou nocou nekončí. Doslova sa teší na ďalší deň – na mohutné Čas radosti alebo Narodil sa Kristus Pán.     Ľudia sa vyrútia z kostola a utekajú domov, Hlavne, že   máme stromček, dobrú večeru a plno darčekov. Mnohí z nás pri predvianočnom náhlení zabudli na tú najhlavnejšiu a najdôležitejšiu vec: v tieto dni k nám všetkým prichádza Betlehemské dieťa. Otvoríme mu dvere dokorán a natrvalo si ho necháme vo svojich srdciach alebo skončíme naše “nadšenie” Tichou nocou?        

Nora Baráthová

Nora Baráthová

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som viac staršia než mladšia, širšia než vyššia, duchom a či dušou vraj mladá. Možno preto, že mám okolo seba takmer samých mladých ľudí a neraz im držím stranu... Zoznam autorových rubrík:  HistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu