Za socializmu sa stavali pomníky padlým (to by ešte šlo), Stalinove súsošia, Leninove hlavy, na každom MNV (aspoä pod Tatrami) bola voľajaká pamätná tabuľa. Po nežnej revolúcii sa aj to roztrieskalo. A koľko to stálo!
Po nežnej revolúcii sme začali stavať megalomanské dvojkríže a sochy Krista. SOm veriaca, ale nielen ja si myslím, že je na to škoda peňazí a rozhodne by sa dali využiť lepšie. Hlavne keď za stavbami stoja ľudia, ktorí po kresťansky vôbec nežijú. Keby socha Pána Ježiša ožila, určite by povedala: Farizeji! A odišla by z podstavca preč.
Zdá sa, nepoučili sme sa.